Ženeva
13. apríla (TASR) - Kríza, ktorú spôsobila pandémia nového
koronavírusu, má devastujúci vplyv na zamestnanosť vo svete. Upozornila
na to Medzinárodná organizácia práce (ILO), podľa ktorej viac ako
miliarda pracujúcich je vystavená riziku zníženia mzdy alebo straty
zamestnania.
Podľa špecializovanej agentúry OSN so sídlom v Ženeve súčasná pandémia
poškodí trh práce oveľa viac ako globálna recesia spred vyše 10 rokov.
Generálny riaditeľ ILO Guy Ryder uviedol, že v rokoch 2008 - 2009
prišiel svet o približne 22 miliónov pracovných miest. Experti ILO
odhadujú, že len v 2. štvrťroku tohto roka dôjde k strate zhruba 195
miliónov pracovných miest na celom svete.
Na ilustráciu, v USA sa za tri týždne do 4. apríla zaregistrovalo na úradoch práce viac ako 16 miliónov nových nezamestnaných.
"Je to úplná katastrofa. Domnievam sa však, že vo svete, v ktorom
štyria z piatich pracujúcich žijú v krajinách úplne alebo čiastočne
zablokovaných, by nemalo byť prekvapením, že sa pohybujeme v takýchto
číslach," dodal.
Blokády spojené s pandémiou a cestovné obmedzenia v súčasnosti
ovplyvňujú takmer 2,7 miliardy pracujúcich na celom svete, čo je zhruba
81 % celosvetovej pracovnej sily, uviedla agentúra vo svojej správe.
Z toho približne 1,25 miliardy ľudí (asi 38 % celosvetovej pracovnej
sily) je obzvlášť zraniteľných. Pracujú v hoteloch, reštauráciách,
maloobchode a spracovateľskom priemysle, kde došlo k drastickému poklesu
produkcie.
Severná aj Južná Amerika a Európa majú najväčší podiel pracovníkov v
týchto vysoko rizikových odvetviach a sú tak vystavenejšie šokom na trhu
práce. No zároveň majú aj lepšie sociálne zabezpečenie. Na celom svete
totiž pracujú až 2 miliardy ľudí v neformálnom sektore, najmä v
rozvojových ekonomikách, a sú tak najohrozenejší.
Ryder vyzval krajiny, aby podnikli kroky na podporu svojich ekonomík a
pomohli udržať pracovné miesta. Viaceré vlády už oznámili masívne balíky
stimulov na podporu firiem a udržanie zamestnanosti.
Francúzsko a Nemecko zaviedli programy, ktoré firmám umožňujú radšej
skrátiť pracovný čas namiesto znižovania počtu pracovných miest, a vlády
doplácajú rozdiely v mzdách.
Aj Európska komisia sa zaviazala podporiť tieto iniciatívy a poskytne až
100 miliárd eur na podporu pracovného trhu. Okrem toho dočasne
pozastavili platnosť prísnych fiškálnych pravidiel. Ministri financií
bloku však v rámci dohody o záchrannom balíku za vyše 500 miliárd eur
neschválili zavedenie tzv. koronabodov, teda spoločných dlhopisov
eurozóny.
Mnohé firmy prinútili obmedzenia prejsť na tzv. vzdialenú prácu z domu
prakticky cez noc. Šéf ILO bol však opatrný pri otázke, či táto kríza
nezvratne zmení spôsob práce.
Podľa neho všetkých prekvapilo, keď sa ukázalo, do akej miery sú ľudia
schopní pracovať digitálne, na diaľku. No domnieva sa tiež, že je
otázne, či ľudia takto naozaj chcú pracovať, keďže práca je tiež
sociálna záležitosť.